Zapojujeme témata, jež odrážejí měnící se svět | O problémech učitelské přípravy se Štefanem Chudým

Aktualizace: čvn 10


Mezi okruhy, kterým se doc. Mgr. Štefan Chudý, Ph.D., věnuje, patří vysokoškolská pedagogika a pedeutologie, zabývá se také novými přístupy a inovacemi e-learningu pro vysokoškolskou výuku, podporou začínajících pedagogů nebo etickými, filozofickými a sociálními aspekty oblasti vzdělávání. Štefan Chudý působí na Pedagogické fakultě Univerzity Palackého v Olomouci na důležité pozici. Je ředitelem ústavu pedagogiky a sociálních studií, a má tak možnost ovlivňovat podobu a náplň pedagogické přípravy budoucích pedagogů. Právě na tuto část jeho odborného působení jsme se zaměřili v rozhovoru vedeném v období těsně po zvolení nového rektora UP.



Pane řediteli, náš rozhovor vedeme v době, kdy byl zvolen nový rektor UP a kdy jsme měli možnost slyšet mnohé odvážné vize kandidátů. Jaká je Vaše osobní vize Univerzity Palackého a jaké by mělo podle Vás být místo naší fakulty v celku olomouckého vysokého učení?


V prvom rade by som chcel novému pánovi rektorovi poblahoželať k zvoleniu a popriať mu pevné nervy a mnoho síl do jeho náročnej práce. V druhom rade je pravda, že niektoré „smelé“ vízie kandidátov vyvolávali a vyvolávajú mnohé emócie a reakcie. Možno si treba uvedomiť, že jedna vec sú vízie kandidáta a vec druhá je realita ich naplňovania. Tu si myslím, že novozvolený rektor je realista a väčšinu jeho plánov je možné zrealizovať a splniť tak „sľuby“, ktoré prezentoval. Moja osobná vízia univerzity je v podstate obdobná. Univerzitu vnímam ako komunitu, kde sa navzájom jednotlivé zložky prelínajú viac, alebo menej, kde je nutné participovať a spolupracovať naprieč fakultou či fakultami a mať úprimnú radosť z úspechov kolegov. Rektorát by mal byť vnímaní ako servisné pracovisko pre fakulty, tak aby napomáhal akademikom v ich práci, nie ich zaťažoval administratívne – a mal by reflektovať potreby fakúlt, nie fakulty potreby rektorátu a jeho oddelení. Miesto našej fakulty je myslím si jasne dané. Sme fakulta, ktorá pripravuje budúcich učiteľov a primárne pracovníkov v rezortoch MŠMT a MPSV. Tým ako fakulta vieme pomáhať vo vzdelávaní nielen študentov, ale i doktorandov a kolegov z iných fakúlt, ktorý občas „zápasia“ z prípravou na výuku, jej realizáciou, výberom metód výuky či evaluáciou. To je naša devíza vo vnútri univerzity, ktorá je opomíňaná a podľa mňa málo využívaná. A samozrejme vieme realizovať výskum, implementovať ho do praxe a prezentovať jeho výsledky v danej oblasti, i keď tento (bibliometrikou započítateľný) výsledok asi nikdy nebude zrovnateľný a verejnosťou vnímaný na úrovni nejakého patentu či zrovnateľný so štúdiou napr. z prírodovednej oblasti v prestížnom odbornom periodiku.


S nástupem nového rektora jistě dojde k řadě změn, jež se dotknou i pedagogické fakulty. Je něco, co byste ze svého pohledu přivítal nebo co byste novému rektorovi doporučil?


Doporučil by som mu, aby vzdelávanie študentov, ale i kolegov bola najvyššia priorita. Viem sám, aké je ťažké adaptovať sa na univerzitné prostredie a tzv. „prechod“ so študenta na akademického pracovníka, na vedúceho katedry či prechod z jednej univerzity na univerzitu druhú. Tu by som možno uvítal nejaké komplexnejšie spracovanie problematiky „práce“ s akademickým pracovníkom a jeho akademickou kariérou a jeho osobným rastom, čím sa asi dá zabrániť väčšej fluktuácii zamestnancov a prispeje ku kvalitnejšej práci s kolegami začínajúcimi či doktorandmi.


Vraťme se k pedagogickým tématům. Ve své pozici máte zodpovědnost za vzdělávání učitelů, protože výukou na Vašem ústavu projdou úplně všichni naši studenti. Co bylo při vytváření koncepce předmětů učitelského základu pro Vás zvláště důležité? Jaké je jejich pojetí?


Áno, je pravda, že cez náš ústav doslovne prejde každý študent učiteľského zamerania a študijného programu. Som rád, že sa podaril spracovať a realizovať koncept „základu“, ktorý je rovnaký pre väčšinu SP. Dôležité je, že sa posilnila rola niektorých disciplín, ako je didaktika, diagnostika, ale i disciplíny výchovy. Občas sa totiž zabúda, že učiteľ je i vychovávateľ – nielen odborník vo svojom obore a dobrý didaktik. Pojatie spomenutých disciplín reflektuje súčasnú situáciu v pedagogickej praxi, ale stále sa snažíme zapájať inovované i nové tématá tak, aby odrážali meniaci sa svet a neboli vnímané len ako „teoretické“ spestrenia či niečím, čo je „nutné“ absolvovať počas štúdia.



Důležité je, že sa posilnila role některých disciplín, jako je didaktika, diagnostika, ale i disciplíny výchovy. Občas se totiž zapomíná, že učitel je i vychovatel – nejen odborník ve svém oboru a dobrý didaktik.


Nové akreditace sice běží relativně krátkou dobu, ale přesto: můžeme už sledovat výsledky zamýšlených inovací?


Myslím, že ešte je krátka doba na nejaké veľké hodnotenia výsledkov. Rozhodne sa ale ukazuje, i s dôsledkom na meniaci sa svet, trh práce či napr. pandémiu covid19, že by malo dôjsť k nejakým inováciám, min. v spôsobe výuky v univerzitnom prostredí, tak aby nielen fakulta, ale i univerzita držala krok s týmito geopoliticko-spoločenskými a ekonomickými zmenami. Ono je to ako s výchovou, niektoré realizované výchovné kroky sa odzrkadlia a prejavia až z odstupom času a až vtedy, keď si ich človek začne viac uvedomovať v kontextoch situácií života, nielen ako téma prednášky. :-)


Pojetí studia učitelství je samozřejmě dáno také vnějším rámcem, který nastavilo MŠMT, když učitelství vymezilo jako regulovanou profesi. Jste spokojen s tím, jak je tento rámec nastaven?


Toto je strašne ťažká otázka. Existujú nejaké rámce, ktoré musíme akceptovať a podľa nich sa riadiť, môžeme však (po cimermanovsky) o tom polemizovať, viesť debaty a spory na sociálnych sieťach, ale možno by bolo zaujímavé viesť tieto debaty v odborných komunitách a následne ich komunikovať so študentmi a cieľovou skupinou zamestnávateľov, pre ktorých pripravujem budúcich učiteľov – a to sú školy a zriaďovatelia škôl. Vhodná pre nás je určite platforma Učitel21.


Je něco, co by se podle Vás v oblasti profesní přípravy učitelů mělo v ČR změnit?


Dôležité je reflektovať nielen predstavy ako napr. více hodín praxe, fínsky model, menej študentov a pod., ale i reflektovať edukačnú realitu a možnosti v kontexte tradície a konceptu vzdelávania u nás. Ako problém súčasnosti sa javí určite modernizácia vo význame online či hybridnej výuky. Príprava na obdobné spôsoby vzdelávania či obsahové vymedzenie v rámci RVP, práca s konceptom inklúziou či výchovné aspekty, požiadavky rodičov a žiakov a najmä práca so začínajúcimi učiteľmi.


Jsou jmenované problémy všeobecně platné? Potýkají se s nimi všechny fakulty připravující učitele?


Určite spomenuté problémy rezonujú asi najviac. Každá fakulta, ktorá pripravuje učiteľov, ich reflektuje inou optikou, čo je fajn. Každá fakulta má trochu odlišný prístup k príprave, ale tieto problémy sú výsledkom analýz stavu školstva v tejto krajine.


Co se z Vašeho pohledu na pedagogických fakultách mění nejobtížněji? Co je naší slabinou, co se nám dosud nedaří?


Zase výborná otázka, na ktorú je ťažké odpovedať a bez kontextu len tak „strieľať“ do éteru pojmy. Problematicky sa mení vždy myslenie ľudí, ich motivácia k práci a ťažko sa niekedy brzdí snaha po naplnení ideí, ktoré nie sú reálne. Potom z toho vždy vypadnú problémy týkajúceho sa postavenia fakúlt v rámci univerzít, zmyslu a vnímania uspokojivej práce, ktorú človek vykonáva – a viac sa hľadí na ekonomické ukazovatele, zákonník práce, evaluačné dotazníky, rebríčky, bibliometriku a menej na samotnú prácu. Nenazýval by som to však slabinou či príčinou, skôr dôsledkom nejakej politiky vo vzdelávaní a toho, že školstvo a problémy pedagogických fakúlt neboli reálne prioritné témata žiadnej vlády.


Pane docente, jak jste se vlastně ke své pozici na fakultě dostal? Nestýská se Vám po rodném Slovensku?


Na pedagogickú fakultu som nastúpil v roku 2010. Pred tým som pôsobil na UTB v Zlíne od roku 2003 a úplne na začiatok svojej „moravskej univerzitnej výpravy“ som začal od roku 2002 študovať v doktorskom štúdiu na PdF MUNI. Stesk ako emóciu asi nepociťujem. Ja som sa narodil v Československu. Slovensko je a bude krajina, ktorej pas vlastním a som na to hrdý, krajina, kde žije moja rodina a kde sa často vraciam. Na druhej strane vnímam a sledujem dianie na Slovensku a udržujem si nejaký prehľad. Slovensko spolu s CR má spoločnú históriu, totožné kultúrne vzorce a tradíciu vo vzdelávaní a je súčasť EU, takže skôr to vnímam tak nejak kozmopolitne. A keď niekto povie, že ide do zahraničia – na Slovensko, tak sa skôr pousmejem.


Závěrem bychom Vás rádi poprosili o nějaký tip na to, jak zvládnout v rodině a v práci současnou náročnou situaci. Co Vás v této zvláštní a nesnadné době pohání a jak se Vám daří vše zvládat?


Človek v dnešnej dobe, a je úplne jedno akú prácu vykonáva, musí mať oporu v niekom blízkom, ktorý je tolerantný, inšpiratívny – a taký by mal byť i on pre iných. Nenazýval by som to náročnou, zvláštnou ani nesnadnou dobou či situáciou, myslím, že boli ďaleko náročnejšie, historikmi vymedzené situácie v rámci evolúcie. Je to špecifická situácia v našom živote, na ktorú sme neboli pripravený, ktorá nám ukázala, že nie sme – tak ako sme si mysleli – pánmi doby a situácie a že dokážeme ovládať všetko a všetkých. Ukázala ale i veľkú zraniteľnosť ľudského ega. Ukázala, že človek si nemôže všetko len nárokovať, ale musí i zaslúžiť a občas i o niečo bojovať, a poukazuje na veľké príležitosti pre budúcnosť nielen v školskom prostredí. Na to sa teším strašne moc. :-)


Děkujeme za rozhovor!




Ptala se Petra Šobáňová

Foto archiv PdF UP

Související příspěvky

Zobrazit vše